Metódy vysúšania vlhkých múrov

 

Ak je murivo akéhokoľvek objektu vlhké z dôvodu kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, znamená to, že je buď nefunkčná, alebo neexistujúca vodorovná izolácia voči zemnej vlhkosti. Na odstránenie tohto problému sa používajú rôzne metódy.
 
  1. Mechanické

Mechanické metódy sú aj v laickej verejnosti asi najznámejšie. Princíp je v tom, že sa do muriva zabuduje nová horizontálna izolácia. Murivo je meter po metri vymieňané, alebo prepílené a do vzniknutej medzery sa vkladá nová izolácia. Metóda sa označuje ako podpílenie.
Riziká a nevýhody:
Mechanické spôsoby predstavujú, najmä pri neodbornej aplikácii, veľké nebezpečenstvo pre nosnú konštrukciu. Otrasy a zásahy do muriva môžu viesť k neopraviteľným trhlinám, nakoľko je narušená rovnováha síl objektu. Na kritických miestach nosnej konštrukcie, ako pri dverách, oknách, priechodoch a pod., môže dôjsť k zvýšeniu tlaku a ťahu, čo môže viesť k vzniku prasklín.
Vo vlhkej klíme v murive pod izoláciou existuje život v najmenšej forme – mikroorganizmy. Pre život potrebujú hlavne vlhkosť a ďalšie látky ako kysličník uhličitý a iné chemické zlúčeniny. Mikroorganizmy sa dostanú vďaka ich veľkosti 5um do najjemnejších trhliniek v izolačnej vrstve a môžu postupne izolačnú vrstvu odbúravať a tým postupne mizne aj izolačný účinok.
Silné anomálie v zemskej kôre, napr. spôsobené vodnými žilami, vedú ako vieme k trhlinám v dôsledku sadania stavby a tieto zase k trhlinám v izolácii. Tektonicky aktívne oblasti predstavujú taktiež rizikový faktor pre objekty a ich izolácie. Povrchovo hladké, kovové izolačné plechy často vytvárajú šmykovú plochu  a tým aj riziko šmyku, ktoré vedie minimálne k vzniku trhlín v murive nad izoláciou.
 
  1. Chemické

V tomto prípade sa buď bez tlaku, alebo pod tlakom pokúša injektovať chemickú látku do muriva a vytvoriť tak horizontálny uzatvárací veniec. Múr je v pravidelných intervaloch navŕtavaný ( cca každých 5 – 20 cm), a chemická látka je aplikovaná do muriva. Pri tom póry muriva majú byť buď vyplnené a uzatvorené, alebo vodeodpudivé, t.j. hydrofóbne.
Riziká a nevýhody:
Zvlášť pri chemických spôsoboch sanácie vlhkého muriva (injektáže) je podstatný stupeň prevlhnutia k dosiahnutiu úspechu. (Spomínate si na hodiny fyziky: „Kde je jedno teleso, nemôže byť iné...“). Ďalej v dôsledku otrasov – napr. pri frekventovanej ceste, alebo zemetrasení – v tvrdej injekčnej živice môžu vzniknúť trhliny a vznikne sekundárny kapilárny systém a vlhkosť z podložia môže opäť stúpať.
Taktiež pôsobením mrázu a trvalých výkyvov teplôt je izolačný materiál – najmä vo vonkajšej oblasti múru- vysoko mechanicky namáhaný. Toto môže veľmi rýchlo viesť ku krehkosti a k trhlinám v izolačných materiáloch, a tým aj k deštrukcii izolačného účinku. V tomto prípade vzniká taktiež  tzv. sekundárny kapilárny systém a voda môže opäť vzlínať a problém sa vráti.
Funkčnosť (schopnosť dokonale zabrániť vode kapilárne vzlínať) injekčných živíc v murive býva v praxi 7, v optimálnom prípade 9 rokov.
 
  1. Elektro – fyzikálne

Pri tomto spôsobe sa umiestňujú elektródy  do muriva a do blízkeho podložia, ktoré sú buď pasívne (bez prívodu el. energie) alebo aktívne cez špeciálny sieťový prístroj a ktoré kapilárne vzlínajúcu vlhkosť zastavia, alebo vytlačia.
Riziká a nevýhody:
Nakoľko voda v murive nie je pH neutrálna, ale sú v nej rozpustené rôzne látky a ióny ( kyslá alebo zásaditá), môže dôjsť pod izolačnou vrstvou alebo na osadených elektródach k chemickej reakcii. Táto  reakcia môže postupne rozrušiť izoláciu, alebo elektródy a spôsobiť postupnú stratu funkčnosti.
Sú energeticky náročné, sú závislé ne externom energetickom zdroji (elektrická sieť) a dokonale fungujú len zriedkavo. Zároveň je to aj finančne dosť nákladná metóda.
Na trhu existujú aj zariadenia, ktoré generujú pomerne silné elektromagnetické pole (v princípe to isté, ako mobilný telefón) a týmto spôsobom ovplyvňujú pohyb vody v kapilárach múrov (už ste čítali o tom, že ovplyvňovať pohyb molekúl vody energetickými poľami je možné). Nevýhodami takýchto metód je, že obyvatelia objektu sú neustále vystavený pomerne silnému elektromagnetickému žiareniu, systém je závislý na externom energetickom zdroji (spotreba a v prípade výpadku nefunkčnosť) a problémom je aj to, že sila účinku sa logicky (tak ako pri signále mobilného telefónu) znižuje priamo úmerne počtom a hrúbkou múrov.
 

Zhrnutie.

Konvenčné, horizontálne izolácie voči vlhkosti sú dnes vystavené mnohým deštrukčným silám súčasne. Spoločný účinok viacerých vplyvov súčasne urýchľuje proces starnutia izolácii. Ideálne riešenie následnej uzávierky horizontálnej izolácie pri starších budovách bude v budúcnosti bezkontaktným spôsobom. Budúcnosť s energetickou metódou Oeko-Dry vysúšania vlhkého muriva začala už dnes. Výhody systému Oeko-Dry oproti ostatným metódam nájdete TU.